Negovanje običaja i tradicije – Slovačka nošnja
Udruženje žena „Heroj Janko Čmelik“ iz Stare Pazove neguje folklor i običaje Slovaka. Imali smo priliku da razgovaramo sa članicama pomenutog Udruženja koje su istakle da većina njih poseduju narodne nošnje koje su nosile njihove bake I mame.
-Ne nosim je uvek, samo u posebnim prilikama. Mi žene se sastajemo svakog ponedeljka. Bude nas 20, 30, kako kada. Tu vezemo, heklamo, čuvamo staru tradiciju da ne padne u zaborav. Učimo da štrikamo to što su naše bake znale, da naučimo, da znamo za folklor, ali i da prenesemo našoj deci. Želimo da i naša deca igraju folklor u tim starinskim nošnjama- rekla je jedna od članica Udruženje žena „Heroj Janko Čmelik“ iz Stare Pazove.
U prostorijama Udruženja nalaze se I primerci narodnih nošnji. Slovačka nošnja podrazumeva da žene nose po nekoliko sukanja. Najlepša je ona koja se vidi. Ali najzanimljivije su one ispod, kažu članice Udruženja.
-To su jako tvrde suknje. Jako ih uštirkamo, pa ih tako mokre peglamo da bi bile čvrste i lepo stajale. U suknju ide 5 metara materijala. Na to idu bogate čipke, pa tračice koje zovu špicevi, pa baršanjike… To je nekada bilo veoma skupo. Danas nije tako. Ali, na žalost, to više nema ko da nosi. Sve je manje onih koji to prihvataju. Najviše oni koji su u folkloru- ističu članice.
Deo nošnje su i zepe i čarape. Čarape su urađene specijalno sa ružicama. I šešir je nekada bio obavezan deo nošnje ali, kako kažu Pazovčanke, sada više nije.
O nošnji
osnovni delovi nošnje su zajednički za sve tipove – donja suknja (rubáč), oplećak (opľecko), široka suknja (široká sukňa), kecelja (keteňa, šata) , prsluk (prusľak) i marama (ručňík), čiji kroj, način ukrašavanja i materijal određuju kojem tipu nošnje pripadaju.
Stariji tip narodne nošnje odlikuje manji broja suknji (2-3), dužine do gležanja, sastavljenih od nekoliko delova, blago nabranih, manje ukrašenih. Donji deo suknje je ravan bez karnera. Na suknji se sa prednje strane nosila keselja (zásťera). Na gornjem delu tela nosio se oplećak (opľecko ili rukávce) od konoplje ili pamuka, sa širokim rukavima. Preko oplećka je nošena svilena marama ručňík na hrlo ili prsluk prusľak.
Noviji tip narodne nošnje karakteriše veći broj suknji (7-8), šivenih od kupovnih tkanina, svile, pamuka, somota i drugih tkanina. Kako se donja suknja povećala, tako se povećao i obim suknje. Na donjem delu suknje ušiven je široki karner fodra, koji ima dvostruko više delova od suknje, a na njemu je ušiven i izvezen veliki broj različitih ukrasa. Na suknji se sa prednje strane nosila keteňa. Na gornjem delu tela nosio se oplećak od fabričkog platna, u Bačkoj sa širokim rukavima, dok su u Banatu i Sremu rukavi bili uski. Kod novijeg tipa nošnje prusľak se nosio samo u Banatu, a marama se nosila kao obavezni deo svečane i radne odeće.
Projekat „Slovačke porodice-kultura i običaji“ sufinansira Pokrajinski sekretarijat za kulturu, javno informisanje i odnose s verskim zajednicama AP Vojvodine. Stavovi izneti u podržanom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je delio sredstva.
Pestovanie zvykov a tradícií – Slovenský kroj
Združenie žien pôsobiace v rámci Slovenského kultúrno-umeleckého spolku hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy pestuje folklór a zvyky Slovákov. Mali sme možnosť porozprávať sa s členkami spomínaného združenia, ktoré poukázali na to, že väčšina z nich má ľudový kroj, aký nosili ich mamy a staré mamy.
– Nenosím ho vždy, len pri zvláštnych príležitostiach. My ženy sa stretávame v každý pondelok. Niekedy nás je 20, 30, ako kedy. Tu vyšívame, hačkujeme a zachovávame starú tradíciu, aby neupadla do zabudnutia. Učíme sa pliesť to, čo vedeli naše staré mamy, učíme sa vedieť o folklóre, ale aj odovzdávať to svojim deťom. Chceme, aby naše deti hrali folklór v tých starých krojoch – povedala jedna z členiek Združenia žien zo Starej Pazovy.
V priestoroch spolku sa nachádzajú ukážky národných krojov. Zo slovenského kroja vyplýva, že každá žena nosí niekoľko sukní. Najkrajšia je tá, ktorú možno vidieť. Najzaujímavejšie sú však tie nižšie, hovoria členovia Asociácie.
– To sú veľmi tvrdé sukne. Silne ich naškrobíme, potom ich ešte mokré žehlíme, aby boli pevné a pekne sedeli. Do sukne ide 5 metrov materiálu. Používajú sa na to bohaté čipky, potom nite zvané spicevi, potom zamat… Kedysi to bolo veľmi drahé. Dnes tomu tak nie je. Ale žiaľ, že to už nemá kto nosiť. Čoraz menej ľudí to akceptuje. Najviac tí, ktorí sú vo folklóre – zdôrazňujú členovia. Čižmy a ponožky sú súčasťou kostýmu. Ponožky sú špeciálne vyrobené s ružami. Kedysi bol klobúk povinnou súčasťou kroja, no, ako hovoria Pazovčanky, už to tak nie je.
Čo sa týka kroja, základné časti kroja sú spoločné pre všetky typy – spodnička (rubáč), zavinovačka (opľecko), široká sukňa (široká sukňa), zástera (keteňa, šata), vesta (prusľak) a šatka (ručňík), ktorého rez, spôsob zdobenia a materiál určujú, ku ktorému typu kroja patria. Starší typ ľudového odevu je charakteristický menším počtom spodníc (2-3), členkových, zložených z viacerých častí, mierne riasených, menej zdobených. Spodná časť sukne je rovná bez rohov. Vpredu na sukni sa nosila keselja (záťera).
Na vrchnej časti tela sa nosí zavinovačka (opľečko alebo rôvncce) z konopy alebo bavlny, so širokými rukávmi. Cez šaty sa nosí hodvábna šatka alebo vesta (prusľak). Novší typ kroja sa vyznačuje väčším počtom spodníc (7-8), ušitých z bavlnených látok, hodvábu, bavlny, zamatu a iných látok. Ako sa spodnička zväčšovala, zväčšoval sa aj obvod spodničky.
Na spodnej časti spodničky je našitá široká kernerová podšívka, ktorá má dvakrát toľko častí ako spodnička a je na nej našité a vyšívané veľké množstvo rôznych ozdôb. Vpredu na sukni sa nosila keteňa. Na vrchnej časti tela sa nosil zábal z továrenského súkna, v Bačke so širokými rukávmi, kým v Banáte a Sreme boli rukávy úzke. V novšom type kroja sa prusľak nosil len v Banáte a šatka sa nosila ako povinná súčasť spoločenského a pracovného odevu.
Projekt „Slovenské rodiny – kultúra a zvyky“ je spolufinancovaný Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami AP Vojvodiny. Názory vyjadrené v podporenom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky rozdelil.