Slovaci su se u Vojvodinu doseljavali u nekoliko talasa. Najpre, u 18. veku nakon oslobođenja Habzburške monarhije od turske vlasti. Naseljavanje Bačke i Srema vezuje se za početak 19. veka. Kolonisti su uglavnom bili siromašni seljaci i zanatlije, ali sa njima, u manjem broju, dolaze i obrazovani učitelji i sveštenici. Slovaci su naselili Bački Petrovac davne 1745. godine, dok su u Banatu, 1784. godine, osnovali Slovački Bardanj, naselje kod Begeja u blizini današnjeg Zrenjanina. Kretanje ka jugu nastavljaju 1802. I 1803. godine kada se oko 1000 Slovaka naselilo u Kovačicu. 1806. godine, naseljavaju I Padinu, drugo naselje u kojem i danas najveći broj stanovnika čine Slovaci.
Iako su u Slovačkoj većinom rimokatolici, Slovaci u Vojvodini su protestanti (evangelici). Odmah po dolasku na ove prostore, organizovali su se i crkveno, posle donošenja Patenta o toleranciji 1781. godine. Prva Evangelička crkva je sagrađena 1783. godine u Bačkom Petrovcu
Slovaci su danas treća po brojnosti nacionalna manjina u Vojvodini. Prema podacima popisa iz 2011. godine broj pripadnika slovačke nacionalne manjine bilo je 52.750. Slovaci naseljavaju Bački Petrovac, Kulpin, Gložan, Kisač, Pivnice, Lalić, Selenču, Lug, Ljubu, Kovačicu, Padinu, Belo Blato, Hajdučicu, Janošik, Slankamenačke Vinograde. Govore slovačkim jezikom, koji je i jedan od zvaničnih jezika u Vojvodini.
Kulturni život Slovaka oduvek je bogat pa su dolaskom u Vojvodinu sa sobom “doneli” I sve svoje talente I tradiciju, kao I običaje. To se pre svega odnosi na likovnu umetnost – naivno slikarstvo po kojem su Slovaci poznati. U centru slovačke naivne umetnosti, Kovačici, od pedesetih godina 20. veka stvaraju se dela inspirisana slovačkim običajima, životom na selu i tradicijom.
Najistaknutiji slovački naivni slikari su Martin Jonaš (1924–1996) i Zuzana Halupova (1925–2001), oboje rodom iz Kovačice, koji su svojim delima ostvarili veliki uspeh ne samo u našoj zemlji, već i na brojnim izložbama u svetu.
Osnivanjem galerije naivne umetnosti „Galerija Babka“ 1991. godine, Kovačica nastavlja da okuplja naivne umetnike, koji danas u ovom mestu ima preko 40. U Vojvodini postoji 16 osnovnih škola gde se nastava održava na slovačkom jeziku, a u Bačkom Petrovcu i Kovačici su osnovane i slovačke gimnazije. Matica slovačka i danas aktivno radi na očuvanju slovačkog identiteta i razvoju društvenog položaja Slovaka, posebno u oblastima prosvete, kulture, umetnosti i slovačkog jezika i pisma.
Projekat „Slovačke porodice-kultura i običaji“ sufinansira Pokrajinski sekretarijat za kulturu, javno informisanje i odnose s verskim zajednicama AP Vojvodine. Stavovi izneti u podržanom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je delio sredstva.
Slováci sa do Vojvodiny prisťahovali vo viacerých vlnách. Najprv v 18. storočí po oslobodení habsburskej monarchie spod tureckej nadvlády. Osídlenie Bačka a Srem sa datuje na začiatok 19. storočia. Kolonisti boli väčšinou chudobní roľníci a remeselníci, no s nimi v menšom počte prichádzali aj vzdelaní učitelia a kňazi. Slováci osídlili Báčsky Petrovac už v roku 1745, zatiaľ čo v Banáte v roku 1784 založili slovenský Bardanj, osadu pri Begeji neďaleko dnešného Zrenjaninu. V pohybe na juh pokračovali v rokoch 1802 a 1803, keď sa v Kovačici usadilo asi 1000 Slovákov. V roku 1806 sa usadili v I Padine, v druhej osade, v ktorej aj dnes väčšinu obyvateľov tvoria Slováci. Hoci na Slovensku sú prevažne rímskokatolíci, Slováci vo Vojvodine sú protestanti (evanjelici).
Hneď po príchode do týchto oblastí sa zorganizovali ako cirkev, po schválení tolerančného patentu v roku 1781. Prvý evanjelický kostol postavili v Báčskom Petrovci v roku 1783. Slováci sú dnes treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou vo Vojvodine. Podľa údajov sčítania ľudu z roku 2011 bol počet príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny 52 750. Slováci obývajú Bački Petrovac, Kulpín, Gložan, Kisač, Pivnicu, Lalić, Selenču, Lug, Ljubu, Kovačicu, Padinu, Belo Blato, Hajdučicu, Jánošík, Slankamenačke Vinograde.
Hovorí po slovensky, ktorá je tiež jedným z úradných jazykov vo Vojvodine. Kultúrny život Slovákov bol vždy bohatý, takže keď prišli do Vojvodiny, „priniesli“ si so sebou všetky svoje talenty a tradície, ale aj zvyky. Ide predovšetkým o výtvarné umenie – naivnú maľbu, ktorou sú Slováci známi. V centre slovenského naivného umenia, Kovačici, od 50. rokov 20. storočia. V 19. storočí vznikali diela inšpirované slovenskými zvykmi, vidieckym životom a tradíciami.
Najvýznamnejšími slovenskými naivnými maliarmi sú Martin Jonáš (1924 – 1996) a Zuzana Halupová (1925 – 2001), rodáci z Kovačice, ktorí so svojimi dielami zožali veľké úspechy nielen u nás, ale aj na početných výstavách vo svete. Založením galérie naivného umenia „Galéria Babka“ v roku 1991 Kovačica pokračuje v zhromažďovaní naivných umelcov, ktorých je dnes na tomto mieste vyše 40. Vo Vojvodine je 16 základných škôl, kde sa vyučuje v slovenskom jazyku. v Báčskom Petrovci a Kovačici, slovenské stredné školy.
Matica slovenská aj dnes aktívne pracuje na zachovávaní slovenskej identity a rozvíjaní spoločenského postavenia Slovákov, najmä v oblasti školstva, kultúry, umenia, slovenského jazyka a literatúry.
Projekt „Slovenské rodiny – kultúra a zvyky“ je spolufinancovaný Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami AP Vojvodiny. Názory vyjadrené v podporenom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky rozdelil.